Autor
* 26.08.1963, Banská Štiavnica
Voľné kompozície na báze dreva, maľba, inkrustácia, sochárstvo, voľná keramika, realizácie v architektúre a vo voľnom prostredí. Od roku 1980 individuálne aj kolektívne výstavy: Banská Štiavnica, Praha, Komárno, Bardejov, Zvolen – Slovenská národná galéria, Bratislava, Svitavy, Banská Bystrica, Paríž, Londýn, Sopron, účasť na sochárskych sympóziách s umelcami svetového formátu. Diela v galériách a súkromných zbierkach doma i v zahraničí.
Príbeh štiavnického rodáka Arpáda Pála sa začal - ak by sme na jeho označenie hľadali výstižnú metaforu – AB OVO – v časoch, keď ako malý chlapec podával dláta svojmu starému otcovi – rezbárovi, maliarovi a reštaurátorovi drevených oltárov, prezývaného KRISZTUS FARAGÓ. Arpád po svojom starom otcovi nezdedil iba jeho dláta, ale aj kus talentu. Okrem dreva sa venuje aj práci s drahými kovmi, slonovinou a inými vzácnymi materiálmi. Mýtus počiatku, afinitu prírodnému bytiu – to všetko si priniesol z lásky k rodnému mestu a jeho okoliu, keď v detstve, ako chlapec obdivne, ale ešte nechápajúc, objavoval teplo dreva pri jeho pohladení. Vôbec neprekvapuje že pri prameni jeho tvorby stála túžba poznať a poodhaliť minulosť – ako dobrodružstvo moderného sveta. Mýtický sen ho sprevádza od začiatku – oživiť dávno minulé a zabudnuté techniky a materiály, priblížiť ich modernému človeku.
Arpád Pál je členom Umeleckej Besedy SLovenska.
O autorovi
Arpád Pál je, a zrejme nie len na Slovensku, vo svojej tvorbe ojedinelý. Napriek tomu, že vychádza z jedného z najtradičnejších remesiel – rezbárstva, vďaka svojmu osobitému prístupu prekračuje jeho bežné hranice. Venuje sa mu od ranného detstva a jeho tvorba sa v priebehu rokov stala výsostne autonómna a charakteristická, prepájaním dreva s inými materiálmi, najmä kovom, slonovinou ale aj keramikou. Je tvorcom závesných drevených reliéfov, či skôr obrazov v ktorých využíva vlastnosti a výtvarné kvality materiálu – dreva – podtrháva jeho prirodzený vzhľad, ale zároveň dotvára výtvarnými zásahmi konečnú podobu svojho nezameniteľného artefaktu.
Arpád Pál rozumie materiálu z ktorého tvorí – dokonale pozná jeho vlastnosti, pozná jeho históriu, vie kde ktorý strom rástol a kedy bol sťatý. Trpezlivo, niekedy aj celé roky čaká, kým materiál dozreje na obraz. Práve vďaka precíteniu a stotožneniu sa s ním, dokáže ho akosi vnútorne precítiť – do každého svojho diela vkladá to, čo akoby v ňom odjakživa bolo. Niekedy sú jeho zásahy nenápadné a výrazne využíva napríklad vlastnú kresbu letokruhov, ktoré v určitom uhle vytvárajú priam kaligrafické línie. V iných prípadoch sa pomocou intarzie dostáva drevenej doske doslova „pod kožu“ – v kontraste materiálov, často zdôraznenom aj výrazným farebným odlíšením. - tmavé drevo s lesklým strieborným kovom či zlátením. Vytvára elegantné kompozície. Zvieratá, kvety, hviezdičky, korpus ukrižovaného – to všetko sa môže ocitnúť v ploche doskového obrazu. A popri tom je plocha dreva upravená farebnou lazúrou, voskami alebo jednoduchou zmenou štruktúry a farebnosti s využitím vody. Do originálnej podoby dokáže zapojiť i nedostatky, hrče, deformácie dreva či jeho zvráskavenú kôru. Akoby len vyťahoval na povrch to, čo v sebe krása dreva ukrývala vždy. S nežnosťou a nenásilne – hravá forma jeho diel vyvoláva v divákovi pocit prirodzenej krásy, ladnosti tvarov a súzvuku farieb.
V diele Arpáda Pála sa prepája remeselná zručnosť s výtvarným citom, čo nám pripomína umelcov dôb dávno minulých. Možno aj vďaka tomu jeho práce pôsobia uvoľnene a odráža sa v nich autorova radosť zo svojej tvorby. Jeho hravosť a fantázia akoby naberali silu z nevyčerpateľnej predstavivosti a neobmedzenej variabilnosti materiálov, s ktorými Arpád Pál zručne narába.
Apríl 2009, Mgr. Darina Arce
